Už v štrnástich rokoch začal Ondrej Jajcaj (40) tajne chodiť do hrobiek slávnych ľudí. Pre mnohých sa stal synonymom vykrádača hrobov. Viacerí ho považujú za psychopata. Sú však aj takí , ktorí mu prisúdili punc záchrancu vedeckej histórie zubnej protetiky.

STARÁ TURÁ. Sám sa nazval slobodohrobárom. Pred zbieraním ho neodradili ani slová odborníka, ktorý ho varoval pred cholerou, či morom v hroboch. Zbierku štyroch stoviek zubných protéz a stovky ľudských lebiek ukrýva na niekoľkých utajených miestach. Keď príde čas, je rozhodnutý venovať ju múzeu svetovej kvality.

Vo svojich dvoch knihách to, čo robil, dokazuje množstvom farebných fotografií. Sám seba považuje za záchrancu prác špičkových dentistov z dávnej histórie. Svoju činnosť zanechal pred viac ako desiatimi tokmi.

Myslia si, že je psychopat

Bádal v Beckove i na Prašníku, blízky mu je Trenčín i Myjava. „Keď to niekto počuje z druhej ruky, povie, psychopat. Po osobnom stretnutí si musí uvedomiť vedecký a psychologický rozmer. Mnoho ľudí mi ponúklo aj finančnú pomoc. Existujú filmové záznamy mojich prednášok," začína Jajcaj. Jeho úlovky sú spojené so šľachtou a finančnou a intelektuálnou honoráciou 19. a začiatku 20. storočia.

Vrcholom jeho aktivít boli deväťdesiate roky. Najviac pracoval v sudetskom pásme. Nemci ho opustili a Česi nemali záujem sa o hroby starať. Dnes už do hrobiek nechodí. „V Českej Lípe sa hroby vybagrovali a zmizlo to bez stopy. Kde sú tie protetiky, ktoré v tých hroboch boli?" pýta sa.

Do prvej hrobky vliezol v štrnástich rokoch

Ondrejova matka bola čiastočne vychovaná v Einsenstadte a sudička jej určila veľkopanskú výchovu. „V detstve videla na stene originál Goyena. Rodina potom utekala z Bratislavy. Pri Innsbrucku ako trinásťročná dostala po ostreľovaní konvoja nákladných áut lietadlami črepinu do hlavy," prezrádza jej syn. Práve ona ho nechtiac v detstve inšpirovala.

„O jednej rodine odchádzajúcej z Bratislavy povedala, že nemohli so sebou všetko naložiť do auta. Zobrali so sebou šperky a určité veci sa spustili do hrobky. Myslela si, že to je najlepšia skrýša. Domy sa budú prehľadávať, vytrhnú steny, vyberú schodiská," pokračuje Jajcaj. Chlapcovi, ktorý už vtedy čítal knihy Zamarovského i Schliemanna, to stačilo. Chcel si overiť, či mama neklamala. V štrnástich rokoch vošiel tajne prvý raz do zakázaného priestoru.

Neodolali mu hrobky vo Viedni, Prahe i Bratislave

Otca mu na deväť rokov uväznili v Jáchymove a už v detstve sa rozlúčil vierou v spoločnosť. Mikulášsky cintorín nad PKO v Bratislave sa stal jeho prvým cieľom. „Vybral som si 1. máj. Chcel som vidieť, ako to dnu vyzerá. V čase keď všetci mávali počas prvomájového sprievodu, ja som počas dňa vchádzal do hrobky. Bol som tam aj s kamarátom. Tak sa bál, že bol tridsať metrov od nej. Našiel som zlatý prsteň. Evokovalo to moju schliemannovskú cestu, že mám starý šperk," hovorí Jajcaj.

Prvý výber hrobiek urobil „naslepo" a posilnil sa pred ním dúškom piva. „Na Ondrejskom cintoríne som objavil prvé zlaté zuby. Vždy budú mať väčšiu cenu než šperky. Je v nich výpoveď o práci starých dentistov. Sám som zubárčinu však študovať nikdy nechcel," tvrdí.

Opantaloho zbieranie zubných protéz

Šokujúce a tajné skutky ho priviedli na dno siedmich stoviek hrobiek. Tvrdí, že pod zemou už ostalo iba minimum svedectiev o práci starých zubárov. Zbierku mieni odovzdať na zmuzealizovanie. "Sú v nej kaučukové protézy, ale aj protézy zo zlata či platiny," informuje.

Ako hovorí, Schliemanna spočiatku označovali za vykrádača hrobov. Dnes je považovaný za jedného z otcov archeológie. Po prvých vstupoch do hrobiek sa Jajcajove expedície čoraz častejšie opakovali so zámerom nazrieť do konkrétnych rakiev.

Tvrdí, že bol v hrobke Brahmsaa Straussa

Na začiatku mu vždy búšilo srdce. „Na viedenskom centrálnom cintoríne je židovská časť úplne vyrabovaná, kresťanská časť bola vyrabovaná na šesťdesiat percent," hovorí. Podľa jeho slov bolo otázkou času, kedy sa vyrabujú aj tieto hroby, pretože pred leskom zlata sa človek nikdy nezastaví. „Masívne chrupy zo zlatého protetického materiálu sú z hrobov systematicky vyberané. Nie je to teória, ktorou podopieram svoju raubírsku činnosť. Je to empíria," vysvetľuje.

Hrobky Brahmsa a Straussa boli vedľa seba a stali sa Jajcajovým objektom po neúspešnom preniknutí do hrobky slávneho cestovateľa Emila Holuba. V roku 1990 po hromozvodoch vychádzal na strechu najvyššej hrobky a pozoroval, ako to v noci na viedenskom cintoríne chodí. „Dnes sú tam už určite alarmy a samá elektronika a tieto dobrodružstvá sa v súčasnosti dajú už iba ťažko zažiť," prezrádza.

Straussova protéza je podľa Jajcaja excelentnou prácou zhotovenou z kaučuku a porcelánu a je jemne vypracovaná. „Musel to byť vrcholný dobový viedenský dentista. Informoval som o svojom čine aj Strauss Gesellschaft listom. Zrejme si mysleli, že je to psychopatický list a neveria," hovorí. Pred vstupom do útrob hrobiek urobil niekoľko fotozáberov, aby nikto nepochyboval o autentickosti exponátov.

Hrobky otvára rýchlo

Techniku otvárania hrobiek má už do detailu prepracovanú. „Aj viactonové veci sa dajú odsunúť za niekoľko minút. Všetko je vec koliesok a valčekov," hovorí. Objavil aj niekoľkotonové rakvy, ktoré boli umeleckými dielami. Jednu z najťažších vyrobili v Pittsburgu a doviezli na Slovensko.

"Vandalizmus nie je moja povahová črta," prízvukuje. So sklamaním hovorí, že totálne vyrabovaný je Olšanský cintorín v Prahe, aj Vinohradský cintorín. „Mojím najstarším nálezom je historická protetika uhorskej kňažnej z 19. storočia, z roku 1870. Do protézy má vsadený dokonca vlastný zub, ktorý jej zrejme niekedy vypadol a ona si ho odložila. Dentista ho tam znovu vkomponoval," myslí si Jajcaj. Najcennejšou protetikou je tá, ktorú mal údajne priateľ Sigmunda Freuda.

Zbierku má ukrytúu lekárov i pod koľajnicami

Časť zbierky lebiek i umelých chrupov uskladnil aj u lekárov i notárov. Excelentné kúsky zakopal pod zem. Lekári mu vraj dokonca prisľúbili pomoc pri písaní monografií. „Až keď budú v penzii. Teraz si nechcú pokaziť kariéru. Uvidíme, či dodržia slovo," hovorí. Pod železničnou koľajnicou má mať zakopané ďalšie kúsky.

„Detektoristi by to, samozrejme, mohli nájsť. Keď sa to zakope na trati, tak pod koľajnicami to pípa všade," smeje sa Jajcaj. Ak by sa ozvalo nejaké svetoznáme múzeum, zbierku by mu neváhal odovzdať. Zatiaľ exponáty nalakoval a pridelil im evidenčné čísla. V zbierke má aj staré zubné vŕtačky a nástroje, ktoré kúpil z pozostalostí prvorepublikových lekárov.

TRESTNÝ ČIN VÝTRŽNÍCTVA

Skutok je premlčaný Rozhovor s Ondrejom Jajcajom môže vyvolať mnohé otázky, či je jeho počínanie v súlade so zákonom. Požiadali sme o vyjadrenie políciu, ktorá nám potvrdila, že o prípade vie. Zaoberali sa ním bratislavskí kriminalisti. Podľa nich skutok, ktorý opisuje náš rozhovor, je už premlčaný.

V stanovisku generálnej prokuratúry sa konštatuje, že konanie páchateľa, ktorý neoprávnene otvára hroby a odoberá chrupy z mŕtvych tiel, v úmysle získať zbierku zubov, treba posúdiť ako trestný čin výtržníctva. Kto sa verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, hrob alebo iné pietne miesto alebo hrubým spôsobom ruší zhromaždenie alebo obrad občanov.

Podľa prokuratúry v prípade vykrádania hrobov za účelom vytvoriť zbierku chrupov z pochovaných tiel nejde o krádež. Krádeže sa totiž dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu. Podľa občianskeho zákonníka nie je telo mŕtveho vecou, a preto za vec nemožno považovať ani umelú časť ľudského tela, pokiaľ nebola od neho oddelená. V dôsledku toho nemôže byť neoddelená umelá časť ľudského tela predmetom dedičstva.  (ľs-tn)